Všimli ste si že hra Interu pod Simone Inzaghim sa stáva novým predmetom štúdií?
Hoci na papieri nastupujú Nerazzurri pravidelne vo formácii 3-5-2, pričom v defenzívnej časti ihriska prechádza k preskupeniu na 5-3-2 a do napadánia rozohrávky súpera sa zapájajú aj hlboko stiahnutí útočníci, nejde vôbec o defenzívnu taktiku.
Ako sme už neraz spomínali aj v našom podcaste Nerazzurri Talks, jeden aspekt v ktorom inak dominantný Inter zaostáva je individuálny driblink. V súbojoch 1 na 1 sa nachádza Inzaghiho družina medzi poslednou päticou v rámci Serie A. Nastáva tak problém s vytváraním prečíslení na polovici súpera. Inzaghi však dokázal túto slabinu pretaviť na silnú stránku hry.
Svojich zverencov totiž naučil absolútne sa sústrediť na kombinácie s veľkou rotáciou pozícii. Do moderného futbalu tak implementoval niektoré koncepty pozičnej hry z predošlej dekády. Najzaujímavejšia je ofenzívna fáza, do ktorej sa vo väčšine prípadov zapájajú takmer všetci obrancovia.
Ako môžete vidieť na obrázku, pri gólovej akcií, ktorá predchádzala gólu v sieti Juventusu, boli po boku útočníkov obaja krídelní obrancovia a tiež pravý a ľavý stopér. Krásna ukážka moderného, totálneho futbalu.