Prezident Interu Steven Zhang sa konečne vyjadril k situácií klubu: "Chceme jednoznačne byť naďalej kompetitivní, ale musíme po tomto prestupovom období byť vo finančnom surpluse, čiže zarobiť. Počas pandémie sme stratili a strácame milióny a milióny eur kvôli zavretým štadiónom a obmedzení určitých komerčných aktivít. Prestupové obdobie je možnosť, ako tieto peniaze získať späť. A musíme samozrejme znížiť naše výdavky." "Cieľ na ďalšiu sezónu je ako som už spomínal, zostať kompetitivní a dúfať, že sa nám podarí ísť aj do ďalších kôl Ligy Majstrov. Klub ako Inter musí bojovať o najvyššie priečky v Taliansku ako aj v Európe, a práve Európa je dôležitá aj z ekonomického hľadiska." "Inzaghi je tréner ktorý sa dokonale spája s myšlienkami klubu. Má skúsenosti a perfektne pasuje k nášmu mužstvu. Dúfam že ho fanúšikovia budú podporovať a dajú mu čas, aby sme aj naďalej pokračovali v našom výhernom dlhoročnom projekte." "Od kedy Suning zakúpil Inter sme si predstavovali Conteho ako ideálneho trénera pre dosiahnutie našich cieľov. Veľa sme do neho aj do tohto mužstva investovali. Už minulý rok pandémia zasiahla naše príjmy ale aj napriek tomu sme pokračovali sním s istotou, že vyhráme trofej. Teraz je ale finančná situácia naozaj vážna a nemohli sme to už nechať len tak. To čo on nepovažoval za dôležité, pre klub dôležité bolo. A naopak. Conte je top tréner, ale ja ako prezident musím v prvom rade myslieť na zdravie klubu."

Dovolte mi, jako již tradičně, volně navázat na našeho kolegu Michal Petrenka, s mým pohledem na aktuální situaci. Inter dost možná vytvořil nový světový rekord v tom, jak rychle se dá vystřídat titulová euforie za zmatek a zklamání. Sotva z ulic Milána odešel domů poslední střízlivějící fanoušek, přišla zpráva o odvolání hlavního trenéra. Nejhorší, ale zase ne tak moc neočekávaná, zpráva, která mohla přijít. Nemůžu si pomoct, ale celé Scudetto na mě nyní působí pouze jako takový pomyslný růžový závěs, který většině z nás překryl výhled na opravdové problémy našeho klubu. Pojďme se na to podívat z ekonomického hlediska. Suning je společnost, jehož vnitřní ekonomika je silně svázána s trhem. Pokud je dole celý trh, potom je dole i ekonomika Suningu. Suning má jediné štěstí, že je to Čínská společnost a čínská vláda nemá ve zvyku nechávat potopit své největší společnosti a poskytla tak Suningu nemalé finanční prostředky, které však jaksi za oplátku může Suning investovat pouze v Číně, takže pro Inter zkrátka nic nezbývá. Co se ve světě děje všichni dost dobře víme, ale už málokdo ví, co bude vlastně následovat. I kdyby světová pandemie úderem dnešní půlnoci skončila, ta pravá ekonomická krize dost možná dorazí teprve časem, jinými slovy trhu (a tím pádem i Suningu) může trvat třeba 3, nebo možná 5, nebo bůh ví kolik let, než se dostane tam, kde byl před Covidem. Řada z vás se taky ptá, kde se podělo těch XX půjčených miliónů od OakTree… Tak prosím pěkně tato půjčka (ostatně jako již Michal dobře zmínil) sloužila jen na zaplacení dalších, více urgentních, půjček a klub jako takový z těchto peněz neuvidí vůbec nic. Ten, kdo do fotbalu vidí trochu hlouběji a něco málo ví také o finančním a ekonomickém prostředí tohle viděl už dávno, konec konců jsem Vám svým způsobem psal již v březnu, že Suning musí klub prodat nebo udělat alespoň něco jinak nás čeká v dalších letech boj zpět o 4. místo. Kdo mě zná a občas nějaké moje příspěvky čte, tak ví že se většinou snažím být spíše optimistický ale dnes musím opravdu přiznat, že v horizontu několika let mám o náš klub nemalé obavy. Patříme mezi jedny z nejzadluženějších klubů, a navíc nyní slábne i náš stěžejní partner a majitel. Nechci, aby to vyznělo, že ze všeho viním pouze Suning. Tak to rozhodně není. Jsme prostě jen klub, který dost možná tuto pandemii odnesl ještě více než jiné kluby. Co se potom týká odvolání Conteho, tak tam to vidím na takový souboj ega a hrdosti. Suning je natolik hrdý, co z Interu vybudoval, že se jim klub nechce jen tak snadno prodat a raději zvolí méně či více drastická ekonomická opatření a Conte je zase natolik hrdý a pyšný, že nedokáže skousnout skutečnost, že by vedl tým, který by nemusel něco vyhrát. Jestli totiž Conteho na světě něco nejvíc miluje, tak je to vítězství… Jeho odchod tedy není vina žádné ze stran, jako spíše nevyhnutelný dopad současné situace. K novému kouči již toho bylo napsáno dost, takže jen velmi krátce. Líp to nešlo. Simone bude mít konečně možnost ukázat, jestli dokáže vést i lepší mužstvo, než bylo jeho Lazio. Velkým plusem je to, že dokáže hrát ve stejné formaci na kterou máme hráče a jeho fotbal býval často navíc pěkně koukatelný. Jediný otazník pro mě je, zda Simone dokáže udržet na uzdě silné osobnosti a charaktery, které máme v týmu, jako jsou Lukaku, Barella nebo třeba i Lautaro, protože jen těžko se dá očekávat, že by v týmu panovala taková chemie jako za Conteho. Obrňme se nervy a připravme se na hektické a důležité léto a na prodeje. Kdybych si měl vybrat někoho koho prodat tak jsem pro Lautara. S trochou nadsázky dokáže vedle Lukaka zahrát téměř jakýkoliv kvalitnější útočník, ale vzadu v obranné trojce to každý nedokáže a trojice Bastoni, De Vrij a Škriniar je natolik sehraná, skvělá a stabilní, že by byla velká chyba tuto trojici roztrhat. Nám zbývá už jen doufat, že těch prodejů nebude moc a že to týmem příliš nezacloumá. Závěrem už snad jen velké díky Contemu za to, že jsme si po letech mohli užít tu sladkou chuť vítězství.

Len tri dni po tom ako Handanovič, kapitán Interu, zdvihol nad hlavu trofej pre víťaza Serie A sa lúčime s jednou z kľúčových postáv tohto úspechu, trénerom Contem. Keďže nejde o vopred avízovanú záležitosť, predčasné ukončenie zmluvy po takom úspechu, akým je zisk ligového titulu, to je svetová rarita. Aké sú dôvody klubu, trénera, čo táto zmena prinesie a kto Conteho nahradí? Hovorí sa síce že za všetkým hľadaj ženu, v tomto prípade však ide, ako inak, predovšetkým o peniaze. Celý svet sa topí vo finančnej kríze, spôsobenej pandémiou. Situácia Interu je o to ťažšia že väčšinový vlastník pochádza z Číny. Suning má teda obmedzené možnosti investícií do zahraničia. Zdá sa že v snahe udržať projekt Inter pokope, nedokázali v súčasnej situácii nájsť vhodného, menšinového spoluvlastníka. Pôžička od americkej firmy Oaktree Capital slúži zrejme iba ako záplata na nevyhnutné výdaje. Klub bude chcieť dobre predať nejakú z opôr a za získané financie nakúpiť hráčov na doplnenie kádra. Tu sa dostávame k základnému kameňu úrazu. Conte už tento problém v Interi mal a sprevádza ho po celú kariéru. Stojí si za slovom a vyžaduje stále viac. Úplne mu rozumiem. Čo sa považuje za najväčší neúspech uplynulej sezóny? Vypadnutie z Ligy Majstrov už v základnej skupine. Ak sa toto zlyhanie nemalo opakovať, už dávno bola jasná nevyhnutnosť, posilniť káder a zároveň udržať opory. Na post ľavého wing-backa chýba Interu hráč svetovej úrovne (taký, akým je vpravo Hakimi) a takmer na každý ďalší post chýba kvalitnejšia náhrada z lavičky. Namiesto posíl však Interu hrozí predaj niektorého z kľúčových hráčov (aktuálne sa najviac hovorí o dvojici Lautaro, Bastoni). Za Contem stoja výsledky. Všade kam prišiel, dosiahol výrazne úspechy už v prvých sezónach, nikde však dlhodobo nevydržal. V Miláne dostal Nerazzurri hneď v prvej sezóne na 2.miesto ligovej tabuľky a do finále Európskej ligy. V tej druhej už oslavujeme titul. Pri súčasnej situácii by riskoval svoje meno a kritiku na vlastnú hlavu za prípadný, ďalší neúspech v Lige Majstrov, ku ktorému to celé momentálne smeruje. Na správanie vedenia klubu existujú viaceré názory. Môj názor je že pre mladého prezidenta Stevena Zhanga sa Inter stal srdcovou záležitosťou. Suning Interu veľa obetoval, vytiahol ho späť medzi elitu, vynaložil nemalé finančné prostriedky nie len do nákupov hráčov. V rámci nárastu hodnoty klubu je Inter dokonca druhý najprogresívnejší, čo je ďalší dôkaz dobrej práce vedenia. Keďže predaj klubu za zhruba 900mil. nevyšiel, Suning zháňal spoluvlastníka, ktorý by do klubu investoval odkúpením akcií ale zároveň by príliš nezasahoval do chodu klubu. Ani toto nevyšlo. Číňania sa tak dostali do slepej uličky, ak nechceli prerobiť a zároveň zahodiť celú svoju doterajšiu prácu v Miláne, museli zotrvať. Opäť teda žiadne veľké posily nečakajme, naopak, musíme sa pripraviť na odchod minimálne jedného z kľúčových hráčov a prípadné úspechy v Lige Majstrov sa opäť posúvajú do roviny pekných snov. Každá kríza však raz končí a hoci sa to momentálne nezdá, čínsky majitelia Interu patria k enormne bohatým a úspešným podnikateľom. V budúcnosti môže ešte Inter z tohto spojenia profitovať. Čo však čakať od majstra Talianska v novej sezóne? Predpokladám že v rámci Serie A bude súčasný káder aj naďalej konkurencie schopný v boji o scudetto. V Európe to bude ťažšie. Odchod Conteho je veľkou ranou pre hráčov z Manchestru. Zatracovaní hráči, ktorí našli v čierno-modrom drese nový impulz a podávali skvelé výkony. Romelu Lukaku je práve ten typ hráča, ktorý potrebuje cítiť plnú dôveru trénera, aby mal svoju psychickú pohodu a mohol na svojich pleciach niesť celý tím. Naopak, komu by trénerská zmena mohla prispieť je Eriksen. Hoci medzi dánskym futbalovým virtuózom a talianskym stratégom to spočiatku vyzeralo na nezlučiteľné futbalové veličiny, v priebehu uplynulej sezóny si predsa k sebe cestu našli a spolu odštartovali spanilú jazdu Interu za 19.korunou kráľa Serie A. Napriek tomu Eriksen pod Conteho vedením nikdy naplno neukázal svoj plný potenciál, keďže svoje umenie musel mierne potlačiť v prospech fungujúceho systému. Práve na dobre fungujúci systém a herné rozostavenie, bude potrebné nadviazať. Dva roky sa tu budoval káder, vhodný pre 3-5-2 s dvoma rýchlymi wingbackmi, opierajúci sa o spoľahlivú defenzívu, rýchle prechody do útoku a vhodne sa doplňujúcu dvojicu útočníkov, kde jeden je rýchly, technický, nevyspytateľný a druhý je ešte rýchlejší, silný, skvelý vo vzduchu a v hre chrbtom k bráne. Ak nechceme opäť zažiť veľké rošády v kádri a zažiť pád niekde na priečky spred pôsobenia Luciana Spallettiho, jedinou cestou je nájsť trénera, ktorý nadviaže na prácu Conteho. V tom prípade a a trochou potrebného šťastia, môže aj nasledujúca sezóna priniesť fanúšikom Nerazzurri veľa radosti. Najviac skloňované mená boli Allegri a Inzaghi. Prvý menovaný však skončil späť v Juventuse. Za mňa, chvalabohu. Ten jeho zákerný úsmev si ma nikdy nezískal, hoci s Juventusom dosahoval úspechy. Zdá sa že novým trénerom sa napokon stane mladší z dvojice bratov Inzaghiovcov, Simone. Zatiaľ čo počas futbalovej kariéry sa viac darilo "Pippovi", na trénerskej stoličke je úspešnejší Simone, ktorý najprv údajne podpísal nový kontrakt s Laziom, aby sme sa vzápäti dozvedeli že Inter túto ponuku prebil a do novej sezóny povedie partiu okolo Barellu a spol. práve Inzaghi. Sympatický, 45-ročný Talian, ako bývalý útočník, vyznáva ofenzívne poňatie hry. Veľký bonus, Inzaghi preferuje rovnaké rozostavenie ako Conte. Ďalší bonus - veľmi pravdepodobne výrazne nižší plat, než mal Conte. S podstatne slabším kádrom priviedol Lazio k 2 víťazstvám v Talianskom pohári a pravidelne do bojov o Ligu Majstrov. Verím že v Interi nesklame a môže sa časom ukázať ako tréner vhodný pre dlhodobú, koncepčnú prácu. V Ríme pôsobil 5 rokov. Trénerská divočina je teda za nami, modlíme sa aby v rámci príchodov/odchodov hráčov prichádzali skôr pozitívne správy. Nuž, pre Inter ostáva naveky príznačné "pazza Inter amala".